Mikula: Bol som a budem najlepší, či sa to niekomu páči, alebo nie
Keď sme ho navštívili v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu na Floriánskej ulici v Košiciach, bol usmiaty, vyšportovaný a vo forme.
Za mreže sa R. Mikula dostal po tom, čo ho obvinili, že mal vydierať Pavla Ruska. Podľa znenia obvinenia žiadal od exministra hospodárstva 10 miliónov korún. "Vo výkone trestu som 4,5 roka, z toho som bol osem mesiacov vo väzbe v Bratislave. Viac ako dva roky som sedel v Šaci, potom niekoľko mesiacov v Ilave či Královej. Teraz som piaty mesiac na Floriánskej," privítal nás výpočtom svojich prechodných príbytkov.
Pochodil toho dosť, prešiel niekoľkými väznicami. Ako hovorí, byť dlhší čas na jednom mieste vo väzení bolo pre neho náročné, pretože režim vraj po čase omrzí. Z Kráľovej požiadal o preloženie do Košíc kvôli návštevám, rodine. A ako sa po rokoch strávených za mrežami cíti? "Keď ma zatkli, dva roky predtým som netrénoval, venoval som sa podnikaniu. Mal som za sebou tri Guinnessove rekordy, trikrát som vyhral titul majstra sveta v kumite - full contact. Rozhodol som sa, že nebudem cvičiť a v tom čase prišla situácia, na základe ktorej som sa dostal do výkonu trestu."
Keď bol vo väzbe, bolo mu jasné, že bude sedieť dlhší čas. Na krku mal totiž trestný čin podvodu, kde bola trestná sadzba 10 - 15 rokov. Nakoniec uzavrel s prokurátorom dohodu o vine treste na sedem rokov v II. nápravnovýchovnej skupine (NVS). Mal vtedy obrovskú nadváhu, vážil 127 kg. "Bol som obézny. Už na slobode som vážil vyše 100 kíl, venoval som sa podnikaniu, stretnutiam, obedom. Vo väzbe v Bratislave som pribral 26 kíl. Bol som vystresovaný zo situácie, zaháňal som stres a depresiu sladkosťami. Každý týždeň som si kupoval dve plné tašky sladkostí. Jedol som aj v noci, mal som málo pohybu, nemal žiadne odhodlanie cvičiť. Cítil som sa zlomený ako šíp."
Po piatich mesiacoch väzby, keď sa blížil súd, sa rozhodol, že čas za mrežami využije na zhmotnenie disciplíny a dostane sa do špičkovej formy. Po rozsudku bol eskortovaný do ÚVTOS v Šaci, kde začal cvičiť a pookrial. Dovtedy bol totiž v cele osem mesiacov sám. Keďže bol bývalý profesionál kung-fu, bol mimoriadne strážený. "V Šaci sme mali posilňovňu, basketbalový kôš. Začal som športovať. Dostával som sa do kondície veľmi pomaly. Bol som veľmi slabý, tlstý, nevládal som si ani zašnurovať topánky. Pevnou vôľou, tvrdosťou a skúsenosťami, ktoré som mal, sa mi podarilo dostať do kondície. Každý deň som sa zlepšoval. Najprv som cvičil trikrát denne 20 minút, viac som nevládal," popisuje začiatky boja s nadváhou.
Zároveň dopĺňa, že mal problémy s tlakom, zvracal kyselinu. Stres ho vraj poriadne narušil. Pomaly sa cez problémy dostával a za necelé dva roky schudol 39 kíl. Zo 127 kg sa dostal na 88 kg. Cvičil však každý deň, na dvore, v posilňovni, v šatni. Všetok voľný čas venoval sebe a cvičeniu. "Dostal som sa do špičkovej kondície. Avšak som vo výkone trestu, je tu väzenská strava, režim, ktorý musím dodržiavať. Som jeden z väzňov, nemám žiadne privilégiá."
V čase, keď vážil 88 kíl, si povedal, že bude naďalej pracovať na tom, v čom sa cíti najlepší, teda v bojových umeniach. Napísal do Svetovej federácie kumite v Rusku. Prišla mu odpoveď, že pokiaľ sa cíti v kondícii a po prepustení bude pripravený nastúpiť na sériu zápasov, tak federácia s ním podpíše zmluvu. Poznali ho, už pre nich zápasil...
Cvičí a medituje
"Máme tu športovú miestnosť, môžem cvičiť, ale chýba mi profesionálna strava či telocvičňa. Som ale vo väzení, a to nie je luxus. Tu má dôjsť k prevýchove," vraví a na otázku, že luxus to síce nie je, ale dá sa tam poriadne pribrať odvetil, že človek má možnosť nákupu, ak má peniaze. Tie si zarobí v zamestnaní. "Celý čas som sa venoval dvom veciam - chi-kung a kung-fu. Prostredníctvom energie chi som dokázal v roku 2002 tlačiť krkom električku. Venoval som sa bojovému a liečebnému chi-kung, ako aj meditačnej príprave. Môžem povedať, že aj teraz v 38 rokoch mám veľkú dávku energie. Je však trojnásobne taká silná, ako bola v roku 2002, keď som tlačil električku. Dnes by som bez najmenších problémov potlačil 21 ton do vzdialenosti 40 metrov. Aj o polhodinu."
Podľa R. Mikulu za mrežami sa dá vydržať, ak človek väzenie pochopí správne. Potom odstráni chyby, ktoré nadobudol na slobode. Až vo väzení pochopí veľa vecí, je mu vzácnejšie to, čo je vonku prirodzené.
"Až teraz vidím, čo som nevidel. Vážim si bežné veci, napríklad aj také raňajky. Tu si vyberať nemôžem, doma som otvoril chladničku a vybral, na čo som mal chuť. Toto bola pre mňa banalita. Keď som ráno doma vstal, bol som sebe pánom, tu musím počúvať."
Denný režim vo väzení pozostáva z budíčka, ktorý je o 5.45 hodine, prispať si nikto nemôže. Nasleduje hygiena, väzni sa oblečú, dajú si raňajky, vypijú kávu a urobia rajóny v izbe. Kto je zaradený do zamestnania, putuje tam, R. Mikula však teraz nepracuje. Chcel by si vyplniť čas, musí však počkať na pracovné zaradenie. Vraví, že sa nenudí. "Cvičím a meditujem. Momentálne vážim 101 kíl, mám plné svaly. Každý deň urobím 1 000 klikov, 1 500 brušákov. V športovej miestnosti behám dve-tri hodinky."
Keď bol na slobode, robil prednášky o energii chi-kung aj za veľkou mlákou. Podľa neho sa ľudoví liečitelia zaoberajú energiami a každý z nás má určitú dávku vitálnej energie. "Pokiaľ na sebe pracujeme, táto energia poháňa náš systém, predchádzame rôznym chorobám. Energia chi-kung je natoľko silná, že dokáže uzdraviť človeka z akéhokoľvek ochorenia, vrátane nádoru. Je to diskutabilné, mnoho doktorov má námietky, pretože veda má dodnes problém riešiť tieto veci. Ale pokiaľ človek dokáže s kopijou v krku potlačiť 16 ton a naakumulovať energiu, nie je problém vitálnu životnú energiu použiť na pretlačenie negatívnej energie, ktorá je v tele pacienta."
R. Mikula by rád po tom, ako sa dostane na slobodu, podnikal. Jeho aktivitami budú exhibície, profesionálne zápasy, prednášky, semináre. Chce však pomáhať ľuďom. Aj preto na sebe tvrdo pracuje. "Musím. Chcem byť vo forme, máme športovú miestnosť, kde je hrazda, stôl na stolný tenis, na dvore máme činky," vraví bojovník, ktorý ako majster bojových umení budí u ostatných spoluväzňov rešpekt. "Mám prirodzený rešpekt, za celý čas, čo som vo väzení, som nemal problém s nikým. Ja sa dokážem porozprávať s každým, snažím sa im porozumieť. Som jedným z nich, aj keď každý je tu za nejaký delikt. Sú tu ľudia za krádež zemiakov, ale aj z prostredia mafie. Skutočne som stále vychádzal s každým normálne. Väzni tak trochu vidia vo mne iného človeka, vedia, že ovládam bojové umenia, neraz prídu a pýtajú sa: ´Robo, to si ty ten a ten...´ Počúvam to skoro každý deň."
Sleduje Odsúdené
Veľmi rád sleduje televíziu. Seriál "Odsúdené" je však podľa neho rozprávka, ktorá sa nezakladá na realite.
"Čo sa týka šikanovania, ja som sa s tým nestretol. V každom oddiele je samospráva tvorená z väzňov, ktorí sú inteligentnejší a sú schopní vykonávať svoju funkciu tzv. barákového. Tí sú kontrolovaní pedagógmi a keby aj vznikol nejaký problém, vzápätí to vie samospráva a pedagóg. Hneď sa to rieši. ´Odsúdené´ je zábavný seriál, páči sa mi, ale je to fikcia. Je to na pobavenie ľudí. Vo väzení to vyzerá ináč. V jednej časti tam dali žiletku do jedla. To neexistuje, aby sa niečo také stalo, tu je všetko kontrolované."
V cele sú momentálne deviati, vychádzajú spolu dobre. Občas sa vyskytnú škriepky, vraj ide len o maličkosti. Vo väzení je totiž aj ponorková choroba. Ide o banality, preto sa R. Mikula sústredí na seba a rodinu, ktorá žije v Košiciach. Navzájom si píšu, telefonujú. Raz mesačne má nárok na návštevu manželky a dvojčiat, synov Róberta a Alexa. Má aj nemanželského syna Juraja, ktorý vyrastá pri starej mame. "Chodia ma navštevovať pravidelne, som v kontakte so všetkými deťmi. Oni to vnímajú ináč ako dospelí. Mama im musela vysvetliť, že otec je vo väzení, lebo niečo spravil. Deti už vedia aj čo je to podmienečné prepustenie. Situáciu znášajú dobre, otec im chýba, to je samozrejmé, ale ten čas urobil niečo v tom zmysle, že sú zmierení a vedia, že sa čoskoro môžem vrátiť. Neodcudzili sme sa. Je to dlhá doba, ale prostredníctvom telefonátov, návštev sa vzťah drží."
Je však pravdou, že viacerým väzňom sa manželstvá rozpadli, R. Mikula zažil všeličo a hovorí, že jeho sa to netýka. Stále je v kontakte s deťmi. Sedí 4,5 roka, čoskoro môže požiadať o podmienečné prepustenie a robí všetko pre to, aby sa na slobodu dostal. Či sa tak stane, nezávisí len na ňom. "Meter" ešte nestrihá, nechce sa tešiť predčasne. "Snažím sa nerobiť problémy, spolupracujem. Rozhodnú profesionáli, ktorí vedia zhodnotiť situáciu, kto je schopný zaradiť sa do spoločnosti."
V minulosti sa vyjadril, že keby rozprával o kauze s Pavlom Ruskom, zrejme by dlho nežil. Dnes to už vníma ináč, žil vraj v napätí, nikdy predtým nebol vo väzení a jeho mozog to vtedy videl takto. "Rozmýšľal som, čo bude, ak pôjdem von. Budú ma sledovať? Za ten čas sa mi to v hlave rozležalo a viem, že niečo také nehrozí. Ja nie som človek, ktorý by bol smerodajný pre organizovaný zločin. Ja som obyčajný človek, len s tým rozdielom, že som profesionálny majster bojových umení. Urobil som za tým hrubú čiaru, nechcem sa k tomu vracať."
Smelé plány
Napriek tomu, že medituje, tvrdí, že človek nemôže byť úplne vyrovnaný, lebo je vo väzení. Je si vedomý toho, že je kontrolovaný. Ak človek nerobí problémy, tak ich zároveň ani nemá. Aj tak hovorí, že má výhodu oproti väzňom, lebo je profesionál a medituje. Rozmýšľa trocha ináč ako iní, je nad vecou. Šacu s Floriánskou príliš neporovnáva, tvrdí, že každý útvar má svoje špecifiká. Podmienky sú zhruba podobné. Najviac čo chýba sú ženy. "Každému normálnemu chlapovi sex chýba. Denne si na to spomeniete aj dvadsaťkrát. Treba vydržať, jednoducho povedané, potom to dobehnem. Telo si to žiada, ale ak sedíte dlhší čas, tak sa s tým dá vysporiadať. Bavíme sa navzájom o ženách či sexe, detaily však nerozoberáme. Ak sledujeme nejaký film a hrá tam nejaká ´hviezda´, tak si povieme: ´Uff, to je ženská...´"
Po odchode z väzenia by rád v čo najkratšom čase potlačil 40-tonový vagón s kopiou na krku a vagón so špeciálnym opaskom pripevneným na krk. Chce si otvoriť profesionálnu školu bojových umení: kumite, kick-box, taiči, sebaobrana, kung-fu. Pripraví šou Shaolin night a Black eagle night show. "Mám smelé plány, som pripravený a nemám problém nastúpiť na zápas s hocikým, kdekoľvek, kedykoľvek a za akýchkoľvek podmienok. Bez problémov sa postavím majstrovi sveta, ktorý nosí pás. Jednoducho, bol som najlepší z najlepších, som najlepší z najlepších a budem najlepší z najlepších. Či sa to už niekomu páči, alebo nie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári